Slovenská pospolitosť

Počasie

Náš web

Vlastenci.cz

anti communism

Komunisti ZAVRAŽDILI 90 MILIÓNOV ĽUDÍ!!!

Komunisti ZAVRAŽDILI 90 MILIÓNOV ĽUDÍ!!!

Dejiny slovenskej štátnosti V. – Druhá Slovenská republika/obnovená slovenská štátnosť

Gorbačovova perestrojka priniesla uvoľnenie komunistickej diktatúry a tým  sa dve veci na Slovensku stali neudržateľné – komunistický režim a štát založený na ideológii čechoslovakizmu.
16. novembra 1989 slovenskí vysokoškoláci demonštrovali v Bratislave za demokraciu.
17. novembra  v Prahe polícia brutálne zasiahla proti demonštrantom na Medzinárodný deň študentstva. Nato začali masové protesty. Národ chytila letákománia. Soche prezidenta Gottwalda v Bratislave prirobili konské klapky (už za komunistov mu prepichovali oči na stokorune).
Federálne zhromaždenie (plné komunistov) pod tlakom občanov zrušilo článok 4. ústavy o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa a zvolilo za prezidenta na Slovensku neznámeho disidenta Václava Havla. Havel najskôr sľuboval, že do NATO nepôjdeme. Neskôr dospel až k vynálezu pojmu humanitárne bombardovanie.
Začala sa pomlčková vojna o názov štátu – ten sa oficiálne volal teraz Česká a Slovenská Federatívna Republika. Na Slovensku Česko-Slovensko a v Česku Československo.
Na Slovensku bola aktivovaná Novotného (prezidenta ČSSR) špicľovská sieť a FBIS (Federálna bezpečnostná a informačná služba vo vedení s politikom KDH Vladimírom Palkom) začala odpočúvať Maticu slovenskú. Táto agentúrna sieť prešla neskôr pod americkú kontrolu.
Pápež Ján Pavol II. navštívil Slovensko. Po prílete pobozkal zem ako pri príchode do samostatného štátu.
Vznikli nové politické strany a hnutia. Najprv volebná Verejnosť proti násiliu VPN. Neskôr sa od neho odčlenilo proslovenské občianske Hnutie za demokratické Slovensko HZDS. Kresťansko demokratické hnutie KDH sa nikdy nedostalo do pozície ľudovej strany a bratríčkovalo sa s liberálmi, postkomunistami, maďarskými iredentistami a protislovenskými živlami. Slovenská národná strana SNS od začiatku stála na pozícii samostatnosti slovenského národa. Tri etnické maďarské strany sa neskôr zlúčili do Strany maďarskej koalície.
Slovenská národná rada, pod vedením KDH a svetoobčanov, pokračovala istú dobu v neslávnych koľajach z čias Bystrického puču a vyslúžila si prezývku slovenská národná zrada.
Prvá česko-slovenská porevolučná veľvyslankyňa Č-SFR Rita Klímová vyhlásila, že Slováci sú genetickí antisemiti. „Revolucionár“ Fedor Gál vyhlásil, že ho Slováci nemajú radi lebo je Žid. Neskôr svoju revolučnosť zobchodoval pri predaji TV NOVA. Presťahoval sa do Prahy lebo ho opľúvali v električke.
Nastal obrovský prepad v priemysle. Na Slovensku sa vôbec neuskutočnila konverzia zbrojárskeho priemyslu ale direktívne zastavenie z Prahy. Obnovil sa zabudnutý fenomén nezamestnanosti.
V roku 1991 sa podvodu na štátnom Podniku zahraničného obchodu Technopol zúčastnil Michal Kováč mladší. Vyvolalo to sériu čudných udalostí – neskoršie jeho otec prezident Michal Kováč starší rozdal rodine a komplicom veľa amnestií, Michal Kováč ml. bol unesený do Rakúska ale nevydaný do Nemecka,  v Nemecku bol s ním zastavený súd a zrušený medzinárodný zatykač, smrť mafiána Remiáša, Michal Kováč ml. dostal diplomatický pas a tým medzinárodnú imunitu, vydieranie prezidenta zo strany KDH, … – ktoré neboli nikdy poriadne objasnené. Kauza slúžila ako Kladivo na čarodejnice vo vnútropolitickom boji.
Pri rokovaniach o budúcnosti štátu požadovala slovenská strana od českej uzatvorenie štátnej zmluvy medzi obidvoma národmi. Česká strana podobne ako v prípade Pittsburskej dohody nechcela pripustiť nič také, čím by sa bol slovenský národ stal medzinárodným subjektom. Podľa medzinárodného práva totiž existuje len taký národ čo má vlastný štát. V Československu to bol český národ a podlé triky českej strany to tak udržiavali desaťročia počas celej existencie štátu.
Prezident Václav Havel navrhol zrušiť zákaz majorizácie v Snemovni národov federálneho zhromaždenia. Tiež citoval Masaryka : Štáty sa udržiavajú myšlienkami na základe ktorých vznikli. Tým potvrdil, že Pittsburskú zmluvu neuznáva. A v zhode s Masarykovou falošnosťou namiesto rovnoprávneho zväzku Slovákov a Čechov presadzoval čechoslovakizmus a nie ako východisko Clevelandskú a Pittsburskú zmluvu.
Predseda vlády SR a KDH Ján Čarnogurský ignoroval prípravy Českej republiky na rozdelenie štátu (príprava bankoviek, schovávanie aktív ŠBČS – Štátna banka československá)  a privatizoval celoštátny majetok do českých rúk.
Milovská zmluva, taká ani ryba ani rak vyrokúvaná politikom KDH a predsedom SNR Františkom Mikloškom, prekvapujúco neprešla hlasovaním v Slovenskej národnej rade a tak fakticky sa už muselo manželstvo s Čechmi skončiť. Definitívne sa nepodarilo uzavrieť zmluvu medzi Slovákmi a Čechmi o spoločnom štáte.
Protislovenské sily dávali do protikladu národný štát a občiansku spoločnosť a používali to ako argument proti sebaurčeniu a slobode slovenského národa. Tento nezmysel ale neovplyvnil snahu slovenského národa. Dnes je naopak jasné, že násilne presadzovaná multikultúrna spoločnosť vedie k spoločenskej izolácii občanov a tým k rozpadu občianskej spoločnosti.
V predčasných voľbách v 1992 roku vyhralo v Slovenskej republike HZDS. Síce sa s českou víťaznou Občianskou demokratickou stranou dohodlo na vytvorení federálnej vlády ale na pokračovaní federácie sa nevedeli dohodnúť. Neexistoval zákon o referende a tak sa nemohla táto otázka poskytnúť občanom lebo jednoúčelový zákon o odtrhnutí bez nároku na podiel na spoločnom majetku bol nepoužiteľný. Protislovenské žiarovkové referendum organizované Lipšicom víťazoslávne ohlásili ako hlasovanie celej ČSFR za zachovanie spoločného štátu. O pár dní ale vyšlo potichu najavo, že Slovensko v skutočnosti hlasovalo za samostatnosť.
Iné riešenie vnútornej situácie aj tak neexistovalo. Každý národ má právo na samostatnosť až do odtrhnutia podľa Charty Organizácie spojených národov OSN. Kardinál Korec to povedal jednoznačne – Právo na samostatnosť má každý národ od severného pólu po južný. Podľa medzinárodného práva existuje len taký národ, ktorý ma svoj vlastný štát.
17. júla 1992 SNR prijala Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. KDH hlasovalo proti a na balkóne parlamentu prítomný metropolita Slovenska arcibiskup Ján Sokol si kvôli tomu schoval tvár do dlaní. Prezident Václav Havel abdikoval
1. septembra SNR prijala Ústavu Slovenskej republiky.
Vladimír Mečiar z HZDS a Václav Klaus z ODS pripravili rozdelenie federácie.
1. januára sa obnovil samostatný slovenský štát – Slovenská republika. Hneď prvý deň ho uznali desiatky štátov.
Švajčiarsko bolo pripravené uznať slovenskú neutralitu a podporiť ju ale americký nátlak bol silnejší ako tento náš sen. Ralph Johnson, veľvyslanec USA, otvorene povedal, že USA neutralitu Slovenska podporovať nebudú. Ralph Johnson radšej zorganizoval Zmenu v 1998 a tým náš vstup do NATO. Na Zmenu 1998 poslúžila aj mediálna bomba – Zachráňme Markízu v podaní Paľa Ruska, Kočnera, Fica,  Čarnogurského a štafáže – radových občanov. Nechutné divadlo bola aj iniciatíva Zachráňme Kultúru – po voľbách znamenala likvidáciu umeleckých súborov. Dzurindova ministerka financií Schmögnerová rozoslala Daňovým úradom zoznam podnikateľov, ktorých majú prenasledovať.

Dnes

Vzťah medzi slovenským národom a českým národom sa podstatne zlepšil. Zostala športová rivalita a vzájomné zápasy sa berú ako medzinárodné derby. Slovensko-česká vzájomnosť zostala zachovaná napríklad vo forme prvej návštevy premiéra po dezignovaní alebo slávnosťami na slovensko-moravskom pomedzí.
Pretrvávajú problémy s Maďarmi. Maďari stále umelo živia svoju trianonskú traumu. Prejavuje sa to aj na riešení sporu o sústavu vodných diel na Dunaji Gabčíkovo – Nagymaros, ktorý pre nich znamená zabetónovanie južnej slovensko-maďarskej hranice. Stále majú nutkanie pokračovať v maďarizácii. Sami nie sú schopní zvyšovať svoju početnosť pôrodnosťou. Neeurópska mentalita a ideológia spojená s pestovanou traumou ich vedie do slepej uličky.
Výrazne sa prejavili slovenskí športovci. Od 1993 nastal obrovský nárast medailí z medzinárodných zápolení. Najviac oceňované sú výkony vodákov na olympijských hrách a zlato z majstrovstiev sveta v hokeji. Podľa neoficiálnej tabuľky prepočítanej na počet obyvateľov dokonca Slovensko Olympijské hry vyhralo .
Slovensko sa dostalo do vesmíru nielen cez pivo Zlatý Bažant ale aj tromi kozmonautami. Prvý bol vlastne americký astronaut slovenského pôvodu Eugen Čerňan, posledný človek čo odišiel z mesiaca. Potom česko-slovenský kozmonaut Vladimír Remek a zatiaľ posledným je slovenský občan Ivan Bella.
Po 1989 boli na Slovensku 2 vlny kriminality. Prvá bola v 1991 po Havlovej generálnej amnestii a druhá v 2000 potom ako Dzurinda presmeroval políciu na kriminalizovanie opozície a kriminálnici tak mali voľnú cestu. Premiér Dzurinda preprogramoval slovenskú ekonomiku na montážne plechové haly s lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou. Slovensko sa stalo banánovou republikou v polokoloniálnom postavení tak ako to písali Česi v Ottovom náučnom slovníku v roku 1924.  Dzurinda riešil nezamestnanosť vyhnaním státisícov mladých ľudí do zahraničia za gastarbeitrov.
Katastrofálna bola a je situácia v médiách. Masmédiá boli v rukách čechoslovakistov a tí robili protislovenskú propagandu. Aj po obnovení štátnej samostatnosti v nich zostala nenávisť k všetkému slovenskému a urazená ješitnosť. Ešte sa k tomu pridala strata plurality masmédií a masmédiá sú v cudzích rukách a pretláčajú cudziu propagandu. Najšpinavšiu propagandu robil denník SME a televízia Markíza. Demokracia na ich spôsob sa mala uskutočniť až keď vymrú babky-demokratky a nebudú voliť. To je totalitné myslenie boľševickej svoloči. Aj preto sa Zmena vo voľbách 1998 robila aj vymývaním mozgov mladých ľudí na koncertoch.
Samostatnosť Slovenska bola potvrdená aj osamostatnením slobodomurárskych lóží. Nevládne organizácie často pracujú pre zahraničných bábkarov a narúšajú demokraciu nátlakovými akciami proti slobodným volebným výsledkom.
Veľkým zdrojom polemík sa stala privatizácia. Mala 4 vlny:
1. malá privatizácia – obchody, prevádzky, …
sa robila za Klausa, Havla a federácie na tzv. holandských dražbách. Tam začalo vydieranie, podplácanie a tunelovanie bánk. Tam vznikla MAFIA.
2. kupónová privatizácia
Dzurinda s Čarnogurským nechali podniky ako aerolínie, námorné lode Čechom. Český podvodník Kožený v Harvardských fondoch nabláznil ľudí “jistota desetinásobku” a potom ich vytuneloval. Spokojne by žil doteraz na Bahamách, keby neoklamal aj Američanov a tak ho nechali zavrieť. Podniky sprivatizované za Klausa v kupónovej privatizácii boli kompletne vytunelované a zlikvidované. Priemerný výnos z kupónovej knižky bol 2.000 korún Kčs.
3. Mečiarova privatizácia.
Mal záujem dávať podniky Slovákom. Išlo to hlavne po straníckej línii. Niektorí stranícki privatizéri boli nenažraní a prehnali to.
Mečiar tiež zdedil 2. vlnu kupónovej privatizácie. Kupónové knižky vymenil za 10.000 korunové dlhopisy. Dali sa vymieňať aj za byty. Mnohí tak zadarmo dostali byt.
4. Dzurindova privatizácia
Dzurinda predal banky, plynárne, elektrárne a iné kľúčové  monopolné slovenské podniky. Slovákov predal do večného ekonomického OTROCTVA. Slovensko dostal o 100 rokov späť na koniec Rakúsko-Uhorskej monarchie. Slováci budú naveky platiť faktúry s takými sumami, ktoré milióny krát prevýšia predajné ceny týchto podnikov.
Počas revolúcie v 1989 vyhlasovali lídri Budaj a Kňažko rovnosť všetkých druhov vlastníctva – súkromné, družstevné a štátne. Bolo to klamstvo, z privatizácie sa stal fetiš a privatizácia sa stala veľkokrádežou.
A ako dnes vychádza porovnanie vzniku a zániku štátov ? :
Hoci sa tvrdí opak, štátnosť prvej Slovenskej republiky nezanikla, len sa tak všetci tvária. Tvrdím to na základe ústavnosti vzniku a zániku jednotlivých štátnych útvarov:
1.
Č-SR nevznikla ústavne. Masaryk vymenoval Národní zhromáždení, ktoré prijalo ústavu akú chcel. Slováci tam neboli prítomní reprezentatívne. Česi nerešpektovali Clevelandskú a Pittsburskú dohodu o vzniku spoločného štátu.
2.
ČSR zanikla ústavne. Beneš legitímne abdikoval a utiekol a prezident Hácha zvolal Slovenský snem (volený) a ten odhlasoval vznik prvej Slovenskej republiky. Hácha dobrovoľne vyhlásil Protektorát Čechy a Morava. (Ešte pred Druhou svetovou vojnou.)
3.
Nelegitímny prezident Beneš sa tváril ako legitímny a obnovil ČSR po vojne a odovzdal ju komunistom, tí ju premenovali na ČSSR. Mocnosti nemajú právo rozhodovať o samourčení národov a určovať im štátnu príslušnosť. Slovenský národ sa po vojne nikto nepýtal na jeho vôľu a nekonalo sa žiadne referendum a nerozhodoval o tom žiadny volený slovenský parlament.
4.
Federálne zhromaždenie vyhlásilo zánik ČSFR. Slovenská národná rada vyhlásila zvrchovanosť a tým obnovila slovenský štát.
Problémom dneška je, že komunistický režim síce padol ale ľudová (konzervatívna pravicová) strana je stále zakázaná a komunisti sú stále pri moci.
Pravidelne vo vlnách sa kupujú poslanci slovenského parlamentu. Väčšinou z cudzonárodných záujmov ale občas aj z dôvodu tunelárskych kšeftov. Umožnené je to kúzlom liberálnej demokracie – imperatívnym mandátom (= hoci sú volené strany, strana nemôže poslanca odvolať). Poslanec vôbec nie je odvolateľný voličmi. Poslanci si kupujú zvoliteľné miesta a potom v parlamente poslúchajú svojich sponzorov. Starogrécka priama demokracia sa nám smeje do očí. Málo je platné, že pamätlivá národná pospolitosť zradcov viac nevolí. Ľudovít Štúr o takých napísal – Kto zradil raz, zradí vždy. A platí to na týchto tak ako to platilo o turčínoch, maďarónoch a čechúňoch.
Nekalú činnosť nezlučiteľnú so slovenským historickým svedomím prevádzkuje Pavol Demeš – profesionálny vývozca oranžových revolúcií.
Zle pre nás dopadol aj vstup do Európskej únie. Referendum prešlo len tesne nad 50 percent a občania sa s tým museli zmieriť. Komisár Verheugen sem prišiel pred referendom a vyhlásil, že treba klamať verejnosť aby referendum prešlo. Verheugen za to dostal prezidentovu medailu. Čo všetko vyjednal Figeľ v prístupových dokumentoch nikto nevie. Vie sa napríklad o nezmyselnom zastavení Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Figeľ za to dostal trafiku eurokomisára. Násilne presadzovaná Lisabonská zmluva znamená iný zväzok štátov (hoci s rovnakým názvom) ako pôvodná Európska únia a pretože sa o nej nekonalo referendum tak hociktorá slovenská vláda môže bez referenda hocikedy vystúpiť z Lisabonskej zmluvy čiže z Európskej únie. Referendum o Európskej únii sa koná pri každých voľbách do EÚ – zatiaľ sa konali dva razy a účasť v SR bola dva razy pod 20 percent.
O vstupe do NATO nebolo referendum. Odvtedy sa zúčastňujeme na všetkých agresiách organizovaných Spojenými štátmi americkými a okupujeme cudzie krajiny . Keďže nebolo referendum hociktorá slovenská vláda má právo bez referenda hocikedy vystúpiť z NATO.
Národnou katastrofou sa stala naša účasť vo vojne proti Juhoslávii. Slovenská Dzurindova vláda bez vedomia občanov a bez súhlasu parlamentu (predseda Migaš) povolila prelety bombardovacích lietadiel v 1999 na Juhosláviu. Prezident Schuster sa asi niekde schovával. Toto vzhľadom na slovensko-srbské dejiny nie je ničím ospravedlniteľné a je to večná vina a hanba naša. Asi aj preto bolo nastolenie Dzurindovej vlády prvoradou úlohou USA na Slovensku vo voľbách v 1998. Bombardovanie mostov cez Dunaj položilo na lopatky Slovenské lodenice Komárno, hoci aj modrí podnikatelia sa chválili ich tunelovaním. Státisíce Srbov boli vyhnaní z Kosova bez možnosti návratu.
 Následkom vojny proti Juhoslávii je aj vznik štátu Kosovo. Je to druhý albánsky štát v Európe a tretí moslimský (s umelým štátom Bosna a Hercegovina). Vyhlásením Kosova sa porušil prvýkrát princíp neporušiteľnosti hraníc rešpektovaný od druhej svetovej vojny v Európe garantovaný aj OSN (Organizáciou spojených národov) a Helsinskou konferenciou OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe). Vyhlásenie samostatnosti Kosova je precedens nebezpečný aj pre Slovensko zo strany Maďarska. Našu vinu proti Srbom môžeme zmierniť jedine tým, že nikdy neuznáme samostatnosť Kosova. Kosovo znamená návrat politiky Mníchovskej zrady, tentokrát sa na tom podieľali hlavne USA, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia.

Takže dejiny sa neskončili ako si mysleli komunisti alebo exprezident Michal Kováč, keď navrhol zmenu terajšej slovenskej hymny „Nad Tatrou sa blýska“ na menej bojovú.

Razin