Slovenská pospolitosť

Počasie

Náš web

Vlastenci.cz

anti communism

Komunisti ZAVRAŽDILI 90 MILIÓNOV ĽUDÍ!!!

Komunisti ZAVRAŽDILI 90 MILIÓNOV ĽUDÍ!!!

Dejiny slovenskej štátnosti IV. – Prvá Slovenská republika/ novodobá samostatná štátnosť

Vznik moderného slovenského štátu - Benešova katastrofálna zahraničná politika nepriniesla nič len katastrofu. Po zničujúcich mierových podmienkach sa v zbedačenom Nemecku dostal k moci Adolf Hitler a ten začal budovať Tretiu ríšu. Západ mu ustupoval a premiéri troch krajín – francúzsky Daladiér, taliansky Mussolini a britský Chamberlain  podpísali v Mníchove  takzvanú Mníchovskú dohodu (zradu) v roku 1938. Znamenalo to mimo iného aj odstúpenie československého pohraničia „Sudet“ Tretej ríši.
Ďalší následok bola Viedenská arbitráž za účasti Nemecka a Talianska a odstúpenie južného Slovenska Maďarsku kde vládol  regent admirál Miklóš Horthy. Demarkačnú čiaru na južnom Slovensku chránili oddiely Hlinkovej gardy. Obyvateľstvo na odsúpenom okupovanom území nemalo ani na 50% maďarskú národnosť.
Nepomohla ani Malá dohoda – spolok Československa, Rumunska a Juhoslávie na obranu proti maďarskej agresívnosti a revizionizmu.
 Prezident Beneš vyriešil svoj vlastný osud abdikáciou a útekom do zahraničia ( můj plán aeroplán). V Česko-Slovensku sa prijali protižidovské opatrenia. V Maďarsku ich prijali hneď v 20-tych rokoch po prvej svetovej vojne.
6. októbra 1938 sa v Žiline zišla HSĽS a za účasti iných strán prijala Žilinskú deklaráciu, ktorým vyhlásila autonómiu na základe Pittsburgskej zmluvy. Podpísali ju všetky slovenské politické strany okrem sociálnych demokratov a komunistov. Č-S parlament deklaráciu potvrdil ako Zákon o autonómii Slovenskej krajiny. Predsedom slovenskej autonómnej vlády a zároveň ministrom vnútra sa stal Dr. Jozef Tiso. Za prezidenta Česko-Slovenska bol zvolený Emil Hácha.
15.000 Židov podpísalo petíciu za pripojenie Bratislavy k Maďarskému kráľovstvu a demonštrovali 1. novembra 1938 za pripojenie k Maďarsku pod Manderlákom. Takýto postoj Židov radikalizoval riešenie židovskej otázky
18. decembra sa uskutočnili voľby do Snemu Slovenskej republiky. HSĽS – Strana slovenskej národnej jednoty v nich dostala 97,5 percenta hlasov. Predsedom Snemu sa stal M. Sokol. Ministerstvo vnútra zakázalo boľševické strany a organizácie a slobodomurárske lóže.
25. decembra 1938 v Šuranoch okupovaných Maďarmi Slováci spievali na omši slovenskú hymnu Hej Slováci. Za to do nich maďarskí žandári pred kostolom začali strieľať a zastrelili 17-ročnú nemú Slovensku Máriu Kokošovú. Po vzniku slovenského štátu Tiso zaviedol reciprocitu do slovensko-maďarských vzťahov a tak sa už podobné excesy proti Slovákom nekonali. Dnes žiadna reciprocita v slovensko-maďarských vzťahoch nie je a tak bolo v Maďarsku asimilovaných 300.000 Slovákov. Slovákov v Maďarsku je dnes odhadom 10.000 – 100.000. Ústava z roku 1939 hovorila : Práva národnostných menšín, uvedené v ústave, platia natoľko, nakoľko také isté práva v skutočnosti požíva i slovenská menšina na území materského štátu príslušnej národnostnej skupiny. Reciprocita za prvej Slovenskej republiky zabránila niektorým najhorším protislovenským excesom v Maďarsku. Československo sa počas celej svojej existencie správalo macošsky k slovenskej menšine v Maďarsku.
Česi sa ale nemienili uspokojiť s daným stavom. Zorganizovali 10. marca 1939 český vládny puč na Slovensku po predchádzajúcom súhlase od Hitlera. Armáda zaviedla výnimočný stav a internovala stovky Slovákov. Český puč znamenal faktický aj ideový koniec Česko-Slovenska. Česi definitívne popreli platnosť Pittsburgskej zmluvy. Teraz už definitívne vzniklo vacuum juris ako ho popísal univerzitný profesor ústavného práva Vojtech Tuka a to bez ohľadu či jestvoval alebo nejestvoval tajný dodatok Martinskej deklarácie na 10 rokov (Tuka za to aj skoro 10 rokov sedel). Žiadna zmluva už medzi Slovákmi a Čechmi nebola a už sa ani nikdy v budúcnosti neuzavrela.
11.marca vymenoval Hácha novú slovenskú autonómnu vládu na čele s Karolom Sidorom.
12. marca nemecká delegácia predložila Sidorovi plán vyhlásenia samostatnosti Slovenska. Sidor odmietol – Nevezmem na seba, aby ma celý národ preklínal, že som naň uvalil nemecké jarmo.
13. marca dostal Dr. Jozef Tiso oficiálne pozvanie do Berlína od Adolfa Hitlera. Porada predsedníctva HSĽS prijala ponuku a Tiso s Ďurčanským odleteli do Berlína.  Hitler ponúkol vyhlásenie slovenského štátu. V opačnom prípade ponechá Slovensko svojmu osudu – to znamenalo rozdelenie medzi Poľsko a Maďarsko. Tiso odmietol takto narýchlo vyhlásiť slovenský štát . Ultimátum určil Hitler do 12:00 ďalšieho dňa. Na Tisovu žiadosť z Berlína česko-slovenský prezident Hácha zvolal Slovenský snem na nasledujúci deň.
14. marca zasadol Slovenský snem. Tiso ho oboznámil s rokovaniami. Slovenský snem aklamačne (povstaním na mieste – podobne ako Slovenská národná rada v roku 1992) hlasoval o vzniku štátu.
14. marca o 12:06 vznikol slovenský štát, neskôr po prijatí Ústavy s názvom Slovenská republika.
Česko-Slovenský prezident Hácha na svoju žiadosť odišiel do Berlína a vyhlásil odtiaľ Protektorát Čechy a Morava.
Slovenskú republiku uznalo vyše 30 štátov, teda viac ako polovica vtedy existujúcich. Medzi nimi Sovietsky zväz, Francúzsko, Veľká Británia, Maďarsko, Estónsko. Neznámo prečo robilo Estónsko nadprácu po 1989 roku a zrušilo uznanie Slovenskej republiky aby ho o pár rokov ako v Kocúrkove znovu prijalo.
23. marca začala Malá vojna. Maďari zaútočili na východnom Slovensku a letecky na Spišskú Novú Ves s tichým súhlasom Poľska a Nemecka. Ich postup zastavila Hlinkova garda a novo vznikajúca slovenská armáda. Slovensko stratilo ďalšie územie a muselo podpísať ochranný pakt s Nemeckom
Prijatá Ústava prvej Slovenskej republiky vychádzala z liberálno-demokratického princípu delenia moci (súdna, výkonná, zákonodarná) a z pápežských encyklík prevzala princíp stavovskej demokracie. Na Hitlerov nátlak Ústava nikdy nebola plne uvedená do praxe. Tento Hitlerov zákaz je rešpektovaný aj dnes, keď sa prvky stavovskej demokracie nemôžu na Slovensku uplatňovať na rozdiel od Slovinska, Veľkej Británie či Nemecka. Slovenský snem jednohlasne zvolil Dr. Jozefa Tisa za  prezidenta Slovenskej republiky. Vojtech Tuka sa stal predsedom vlády.
Hlinkova garda a Slovenská armáda sa zúčastnili na nemeckom ťažení proti Poľsku. Slovensko obsadilo územia okupované Poľskom po Viedenskej arbitráži a územia darované bez súhlasu Slovákov Poľsku Benešom. Hitler ponúkal Tisovi aj Zakopané ale ten to odmietol. Poliaci terorizovali Slovákov v pohraničí. Nevedeli prekonať ilúziu poľsko-maďarského bratstva – i do šable i do skľanki.  František Krištof Veselý naspieval pieseň „Sme Hlinkove gardy“.
Konečne vznikla Technická univerzita (Slovenská vysoká škola technická SVŠT po vojne, Slovenská technická univerzita STU po revolúcii), ktorej vzniku Česi bránili 20 rokov. Vznikla Slovenská univerzita. Neskôr za komunistov opäť premenovaná po Uhrovi Jánovi Segešovi (Ján Ámos Komenský – z Komne čiže Komňanský), ktorý vyzýval na pomaďarčenie Slovákov. Vznikla aj Vysoká obchodná škola (po vojne Vysoká škola ekonomická VŠE). Pri Matici slovenskej vznikla Slovenská národná knižnica, za Dzurindu Matici odobratá. Vznikla Slovenská akadémia vied.
Premiér Vojtech Tuka bol predstaviteľ národnosocialistického krídla HSĽS. Ideológiu slovenského národného socializmu zostavil filozof Štefan Polakovič. Označil v nej nemecký národný socializmus ako nevhodný pre slovenský národ. Samotní Nemci tiež odmietali vývoz nemeckého národného socializmu a jeho použitie u iných národov. Preto ani neprišlo k prekladu a vydaniu Hitlerovej knihy Mein Kampf.  V roku 1940 sa v Lomnickom manifeste slovenskí umelci a kultúrni pracovníci prihlásili k slovenskému národnému socializmu. Na konferencii kritizovali prezidenta Tisa. Vojtecha Tuku po vojne obesili z invalidného vozíka.
Dr. Jozef Tiso –
Cieľom slovenskej politiky je dostať všetko do slovenských rúk.
Slováci sa začleňujú medzi európske národy ako rovný s rovným.
Nepotrebujeme nijaký národný socializmus, my máme vlastné vzory.
Nijaký rozumný Nemec by nežiadal od Slováka, aby Slovensko robilo nemeckú politiku. Robme teda na Slovensku slovenskú politiku.
Nepracujeme v službách cudzincov ale slúžime vlastnému národu.
Minister zahraničných vecí Ďurčanský chcel viesť politiku neutrálneho štátu. Cez špióna na britskom veľvyslanectve sa to dozvedeli Nemci a to bol podnet na Salzburgský diktát v roku 1940. Na rokovaniach Salzburgu nás prinútilo Nemecko odstrániť Ďurčanského, vymenovať Šaňa Macha za ministra vnútra (Tiso Machovi do očí – Prinútili ma vás zobrať) a posilnila sa pozícia Vojtecha Tuku. Hitlerov zákaz neutrality Slovenska trvá doteraz.. Po účasti vo Varšavskej zmluve nás prinútili k vstupu do NATO. Smutne pozerá na Slovensko niekoľko desaťročný  nápis na železničnej stanici v Šenkviciach – Chceme neutrálny štát.
V roku 1941 bola nasadená Slovenská armáda do bojov na východnom fronte. Tuka tým chcel pripraviť  revíziu Viedenskej arbitráže. Vojna zo Sovietskym zväzom bola prijímaná dvojzmyselne. Na jednej strane ako boj proti boľševizmu na druhej strane naivne pre starú slovenskú ideu panslavizmu. Slovenská armáda (2 divízie – Rýchla a Zaisťovacia) bola najlepšie vystrojenou (nie vyzbrojenou) armádou na východnom fronte. Bojovala statočne a percento dezercie bolo menej ako 1. Za útok na Rostov na Done dostal veliteľ Rýchlej divízie generál Turanec nemecký Rytiersky kríž. Zaisťovacia divízia pôsobila v Bielorusku. Vojtech Tuka chcel nasadiť slovenskú armádu aj v Juhoslávii ale minister obrany Čatloš to striktne odmietol.
Podnikateľ Baťa vyvíjal aktivity na pripojenie Moravy k Slovenskej republike. Slovenská republika sa zaujímala hlavne o Moravské Slovácko. V roku 1941 slovenský veľvyslanec v Berlíne Matúš Černák predložil Tretej ríši územné požiadavky o pričlenenie Moravského Slovenska. Na Moravskom Slovácku sa za to angažoval gajdovec Joža Úprka . Po vojne ho verejne popravili v Uherskom Hradišti.
Na Všechsvätých 1941 navštívil Tiso slovenských vojakov na východnom fronte aby sa s nimi pomodlil za padlých spolubojovníkov. Mal naplánovanú návštevu povestného kláštora Pečorská Lavra.. Pripravili tam na neho atentát a len to, že ukončil návštevu o 30 minút skôr mu zachránilo život a nezahynul pri nastraženom výbuchu.
Vláda a snem prijali obmedzenia pre Židov v politickom, hospodárskom a sociálnom živote. Proti prijatiu Židovského kódexu protestovali slovenskí katolícki biskupi a prezident Tiso ho nepodpísal.
V roku 1942 Tuka bez vedomia prezidenta Tisa, snemu a ostatných členov vlády nariadil  začať deportácie Židov na práce do táborov v Poľsku. Prezident Tiso poskytoval Židom výnimky. Tie mu Nemci neskôr ukazovali po vypuknutí Bystrického puču odobraté od partizánov s cynickými slovami – Toto ste si mohli ušetriť. Po správach o zlom zaobchádzaní, od biskupa Vojtaššáka, boli transporty ešte v 1942 zastavené. Sú rôzne verzie kto ich zastavil – Tiso, Šaňo Mach, slovenská vláda, Židia tvrdia, že podplatili nemeckého splnomocnenca pre židovskú otázku Dietera Wysliczenyho. V zbernom tábore v Seredi slovenskí Židia spoznali v uniforme Gestapa neskoršieho legendárneho NaziJägera Simona Wiesenthala. Slovenská vláda požiadala o kontrolu v pracovných táboroch v Poľsku ale nebolo jej to nemeckou stranou umožnené. Dnes slovenskí Židia vedú kampaň proti biskupovi Vojtašákovi.
Spojenci neverili stavu v táboroch až do konca vojny, zrejme aj pod vplyvom správy Červeného kríža o dobrej situácii v pracovných táboroch. Deportácie boli obnovené až po vypuknutí Bystrického puču. Počty výnimiek, deportovaných, Slovákmi schovávaných, Nemcami zabitých Židov sú nepresné, pretože údaje sa falšovali aj samotnými Židmi v Ústredni Židov a je to dnes zákonom skúmať zakázané (popieranie holokaustu).
Cigánski asociáli museli stavať na východnom Slovensku železnicu do Humenného. Ako neprávosť vnímali, že nemohli pozdraviť pána prezidenta pri jeho návšteve.  Keď cigán stretol gardistu tak musel vyvrátiť vrecká naruby, že nič neukradol. Slovenskí cigáni, až na ojedinelé prípady po vypuknutí Bystrického puču, sa vyhli osudu cigánov v iných európskych štátoch.
Hospodárska situácia sa v Slovenskej republike rýchlo stabilizovala na rozdiel od ostatných európskych štátov a aj južného Slovenska okupovaného Horthyovskými fašistami. Slovenská koruna Ks dostala prezývku Dunajský dolár, Slovensko Schlaraffenlande (- rozprávková krajina blahobytu ) a Bratislava Fressburg (fressen – žrať). Životná úroveň bola 4. najvyššia v Európe. Mandarínky deti na Slovensku nepoznali dlho za komunistov a nemeckí vojaci neverili, že sa dá kúpiť pravá káva a nie Ersatz. Na Slovensku bol zavedený lístkový systém na potraviny až keď sa dostali k moci komunisti. Hospodársky úspech Slovenska fungoval na princípe hesla Modli sa a/alebo pracuj. K hospodárskemu úspechu prvej Slovenskej republiky výrazne prispel národohospodár guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš, ktorého povolal do funkcie Tiso napriek tomu, že bol slobodomurár. Neskôr Karvaš zradil a pridal sa k protislovenským pučistom. Po vojne Karvaša komunisti prenasledovali.
Kurz slovenskej koruny k protektorátnej na čiernom trhu bol 1:10. Slovensko obchodovalo hlavne so Švajčiarskom a na konci vojny boli v Európe 3 pevné meny – slovenská koruna, švajčiarsky frank a švédska koruna. Obchod s Nemeckom sa robil cez clearingový účet. Nemci zostali dlžní na účte Slovákom niekoľko miliárd mariek čo zmazal podpisom zmluvy s Nemeckom prezident Václav Havel. Cez clearingový účet išli aj mzdy slovenských robotníkov pracujúcich v Nemecku vo veľkom počte.
Predseda vlády Tuka vyhlásil v 1941 vojnu Spojeným štátom americkým. Táto otázka sa preberala pred obnovením slovenského štátu v 1992 roku. Totiž Slovenská republika nikdy neuzavrela mier s USA ale tie vyhlásili, že nedošlo k bojovému kontaktu armád  slovenskej a americkej a teda k vojne medzi týmito dvoma štátmi. Nie je to tak. 14.júna 1944 USAAF bombardovali rafinériu Apollo a prístav v Bratislave. Proti nim vyštartovalo 8 stíhacích Messerschmidtov legendárnej 13. letky Slovenských vzdušných síl. Proti presile stovky Mustangov však nemali šancu a iba jeden pristál na letisku v Piešťanoch naspäť, pričom 1 bombardér zostrelili. Nemeckí letci ušli. Letecké eso Ján Režňák (32 potvrdených  zostrelov na východnom fronte)  mal šťastie lebo nemal vtedy pohotovosť. Počas amerických náletov zostrelení americkí piloti boli internovaní v Grinave a chodili sa kúpať s miestnymi dievčatami. USA tiež uskutočnili kobercový nálet na bezvýznamné Nové Zámky.
Tiso chcel niekoľkokrát abdikovať. Mal síce u Hitlera rešpekt ale nemecký nátlak na Slovensko bol prisilný. (Hitler prišiel privítať na železničnú stanicu len Tisa a Mussoliniho.)  V každom prípade neutiekol zbabelo ako Beneš. O zotrvanie v úrade Tisa prosili aj Židia lebo sa báli radikálneho Tuku. Aby si Tiso posilnil pozíciu voči Tukovi prijal titul Vodca.
Komunisti vzhľadom na mierne správanie sa režimu k nim mohli ťažko označiť režim za fašistický a preto vymysleli termín klérofašizmus. Aby pomohli svetovému židoboľševizmu a Stalinovmu plánu ovládnutia Európy museli vyvolať Bystrický puč. Po ňom sa už často žiadne ohľady nebrali a tak dnešní propagandisti označujú prvú Slovenskú republiku za fašistickú.

Komunisti a čechoslovakisti
V roku 1943 Beneš podpísal v Moskve zmluvu so Sovietskym zväzom, čím otvoril cestu komunistom. Vo Zväze sovietskych socialistických republík vznikol 1. čs armádny zbor pod velením generála Svobodu, plukovníka NKVD.
28. augusta 1944 na dvore kasární v Martine povstalci banditsky postrieľali diplomatickú nemeckú misiu utekajúcu z Rumunska.
Nemci hlásili – Prišlo to, čo mnohí predvídali. Základné zlo momentálnych povstaleckých hnutí spočíva v päťročnej voľnej politike prezidenta Slovenského štátu Dr. Tisa a slovenskej vlády voči …
Nemci začali postupovať na Slovensko. Vojenský veliteľ pučistov v Banskej Bystrici podplukovník Golian vydal 29. augusta rozkaz na začatie puču. Pučisti vydali dezinformáciu o uväznení prezidenta Tisa Nemcami aby povzbudili armádne jednotky a mobilizáciu na svoju stranu.
Nevolená Slovenská národná rada zložená z komunistov a čechoslovakistov vyhlásila obnovenie čs. štátu. Po vojne sa komunisti nekomunistov radikálne zbavili.
Minister obrany generál Čatloš, bývalý legionár, najprv v rozhlase vyzval obyvateľstvo na pomoc nemeckej armáde, neskôr utiekol na pučistické územie. Pritom sám pripravoval armádu na obrat podobne ako v Rumunsku kráľ Michal otočil armádu.
Dve silné východoslovenské divízie boli odzbrojené bez boja.. Apolitický veliteľ Nitrianskej posádky podplukovník Šmigovský nevyviedol posádku do boja proti Nemcom – Zostanem lojálny vláde, nevzdal sa ani Nemcom, a komunisti ho za to po vojne obesili.
Začali krvavé hostiny, dovtedy bolo Slovensko vojnových hrôz ušetrené. Banditi vraždili civilné obyvateľstvo a lúpili. Vraždili Nemcov v Ružomberku, povraždili Nemcov zo Skleného. Predseda Matice slovenskej Jozef Cíger Hronský len zázrakom ušiel poprave. Boli zriadené koncentračné tábory kde boli strieľaní Slováci. Zásah Gustáva Husáka, neskoršieho prezidenta ČSSR zabránil, že neboli postrieľaní všetci. Slovenská národná rada vydala zoznam slovenských spisovateľov, ktorých chceli popraviť. Nemci sa odplácali rovnako. Vraždili v Nemeckej, Kremničke a vypaľovali partizánske dediny.
O dva mesiace 27. októbra nemecká armáda dobyla Banskú Bystricu. Padli tisíce civilov a pučistov (odhad je 20.000 – 80.000) a boli zničené veľké časti Slovenska. Hitler chcel za trest použiť kobercový nálet na Banskú Bystricu, Zvolen a Brezno. Tiso zasiahol a vymenil toto zabíjanie a ničenie za to, že zavesil nemeckým vojakom vyznamenania v Banskej Bystrici. Tiso taktiež dosiahol prepustenie mnohých pučistov z nemeckých koncentračných táborov.
Slovenská vláda už fakticky nevládla. K moci sa dostali komunisti a štát bol okupovaný Nemcami. Blížil sa prechod frontu. Vláda vyplatila štátnych zamestnancov na 3 mesiace dopredu v strieborných 50-korunách.
4. apríla 1945 vytlačila sovietska armáda z Bratislavy nemeckú armádu. Slovenská vláda ustupovala s Nemcami. Pred frontom evakuovali aj slovenskí (karpatskí) Nemci. Zvyšok vyhnal Beneš spolu so sudetskými Nemcami po vojne.  Za frontom obnovovali svoju moc komunisti. NKVD a SMERŠ (SMERť Špiónom) odvážali slovenských občanov do GULAGov na Sibír. Odhady sú medzi 20.000 až 50.000. Nepodarilo sa dokázať, že to bol Benešov trest Slovákom.
Predseda slovenskej vlády Štefan Tiso podpísal 8. mája v Kremsmünsteri kapituláciu Američanom.
Vznikla Slovenská tajná ochrana STO ako spravodajská organizácia pre spojenie so slovenskou exilovou vládou.

Beneš sa po vojne objavil ako prezident, ako keby neabdikoval a neutiekol. A rozhodnutím veľmocí a bez súhlasu slovenského národa obnovil Československo a vydal ho do rúk komunistov. Vláda prijala Košický vládny program. Nebol dodržaný tak isto ako povojnové Tri Pražské dohody ale znamenalo to všetko len okypťovanie slobody pre slovenský národ v duchu najhoršieho čechoslovakizmu. Česi nikdy nedodržali žiadnu dohodu so Slovákmi.
Beneš vyhnal Nemcov a po ceste ich Česi masovo zabíjali na desiatky tisíc. Beneš začal znárodňovanie bánk a priemyslu. Beneš sa vzdal Podkarpatskej Rusi v prospech ZSSR. Všetky tieto akty sú neplatné, pretože Beneš nebol legálny prezident.
Maďarskí okupanti boli poslaní späť do Maďarska. Prebehla výmena obyvateľstva s Maďarskom na základe medzištátnej dohody a tiež reslovakizácia – kto chcel získať slovenskú národnosť, musel dokázať svoj slovenský pôvod.
Z Rumunska sa mohli vrátiť Slováci osídlení tam po hladomore na Slovensku (Uhorsku) začiatkom 19. storočia.  Objavili ich tam po 1. svetovej a Č-SR im tam postavila školy. Česko-slovenská  presídľovacia komisia im sľúbila v 1947, že ich presídlia na Slovensko. Beneš nimi ale osídlil Sudety a zakázal im návrat na Slovensko. Keď za komunistov utekali Slováci z Rumunska na Slovensko (ČSSR) tak ich komunisti deportovali späť do Rumunska. Niektorým sa ale podarilo utiecť ďalej – USA, Nemecko, Švédsko.
Slovenskí katolíci sa dohodli s Demokratickou stranou na spolupráci. Vo voľbách v 1946 vyhrala na Slovensku Demokratická strana so ziskom 62 percent hlasov a v Česku Komunistická strana. A to znamenalo, že komunizmus prišiel na Slovensko zo západu z Česka. V Prahe sa po politickom štátnom prevrate 25. februára 1948 dostala k moci Komunistická strana a nastolila komunistickú diktatúru na čele so Stalinovým poskokom prezidentom Gottwaldom. Začalo sa masové prenasledovanie odporcov komunizmu, zatváranie, vyhadzovanie z práce, zoštátňovanie, násilná kolektivizácia, prenasledovanie cirkví.
Spojené štáty americké vydali do rúk čechoslovákov a židoboľševikov slovenskú vládu a prezidenta Tisa. 18. apríla 1947 bol Jozef Tiso popravený. Už dávno pre súdom vyhlásil zbabelec Beneš – Tiso musí viset. Tisa odsúdil retribučný súd zriadený na nastolenie totalitného režimu.
V roku 1948 vznikla odbojová organizácia Biela légia. Mala vysielač v Rakúsku. V roku 1951 popravili jej členov Tunegu, Púčika a Tesára. Hlavného organizátora Jozefa Vicena uniesli z Rakúska v roku 1957 a odsúdili na doživotie. Štátna tajná bezpečnosť ŠTB poslala balík s bombou Matúšovi Černákovi do Nemecka a ten zahynul na pošte pri výbuchu. V 1951 boli katolícki biskupi Vojtaššák a Buzalka a gréckokatolícky biskup Gojdič odsúdení na doživotie vo vykonštruovanom procese. Vznikla tajná cirkev. Jej najznámejším predstaviteľom je kardinál Ján Chryzostom Korec.
Komunisti sa žrali aj medzi sebou. V procese s buržoáznymi nacionalistami dostali Slováci Husák dlhoročné väzenie a Clementis popravu.
V 1955 sa ČSR stala členom vojenského komunistického paktu Varšavská zmluva. V 1960 sa názov upravil na Československá socialistická republika ČSSR.
V 60-tych rokoch sa začal boj dvoch skupín v Komunistickej strane Československa KSČ. Umiernené krídlo na čele s Alexandrom Dubčekom chcelo budovať socializmus s ľudskou tvárou. Bola povolená gréckokatolícka cirkev a zmiernená diktatúra proletariátu.
21. augusta 1968 začala vojenská intervencia vojsk Varšavskej zmluvy (ZSSR, NDR, Maďarsko, Bulharsko). 27 divízií okupovalo ČSSR. Zahynulo 94 občanov a do 1.000 bolo zranených. Armáda sa na odpor nepostavila, Štátna tajná bezpečnosť ŠTB spolupracovala s okupantmi. Unesení komunistickí pohlavári podpísali Moskovské protokoly a tým začala normalizácia.
Národné zhromaždenie 27. októbra. schválilo zákon o česko-slovenskej federácii. Vzniklo Federálne zhromaždenia s dvoma komorami – Snemovňa ľudu a Snemovňa národov. V Snemovni národov platil zákaz majorizácie to jest Česi nemohli prehlasovať Slovákov. Vznikla Slovenská socialistická republika a Česká socialistická republika. V roku 1970 FZ prijalo zmeny okliešťujúce právomoci národných republík. Federalizácia bol krok vpred ale ako vždy čechoslovakisti trikmi vybabrali so Slovákmi.
V New Yorku v 1970 založili Svetový kongres Slovákov. Predsedom sa stal uránový kráľ Štefan Roman. V 1973 SNR zrušila členskú základňu Matice Slovenskej. V 1975 komunisti založili prorežimnú kolaborantskú organizáciu katolíckych duchovných Pacem in terris. Vatikán zakázal  kňazom účasť v nej.
Americký Slovák Daniel Gajdušek dostal v 1976 Nobelovu cenu za medicínu.
Česi založili disidentskú organizáciu Charta77. Slovákov v nej bolo málo. Slovákovi Vladimírovi Pavlíkovi eštebáci hovorili, že je jediný čestný človek v nej. V Charte bolo veľa bývalých stalinistov, teraz sa stavajú do pozície najväčších demokratov aj s rôznymi eštebákmi. Komunisti vymysleli antichartu a občania ju museli masovo podpisovať. Herci a iní umelci antichartu podpisovali ostentatívne pred kamerami. Najväčším slovenským chartobijcom bol profesor vedeckého komunizmu Pavol Mešťan, terajší riaditeľ Židovského múzea.
30. decembra 1977 pápež Ján Pavol II. zriadil samostatnú Slovenskú cirkevnú provinciu odčlenením od Ostrihomskej arcidiecézy. Česi roky zadržiavali papiere a tým realizáciu. Metropolitom sa stal arcibiskup Ján Sokol. V 1988 sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave konala sviečková manifestácia za náboženskú slobodu a občianske práva. Komunistickí pohlavári Colotka, Válek a Šalgovič sledovali zásah proti manifestujúcim z hotela Carlton. Komunistom sa nepodarilo za 45 rokov teroru rozbiť Marxove zrkadlo viery v boha.
V roku 1987 katolíci zozbierali pol milióna podpisov pod petíciu za obsadenie uprázdnených biskupských stolcov. Slovensko vtedy nemalo ani jedného biskupa.
25. marca 1988 na Veľký piatok sa konala v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí sviečková manifestácia na obranu cirkvi. Komunisti ju rozohnali a boľševickí pohlavári sa tomu prizerali z hotela Carlton.

Razin