Slovenská pospolitosť

Počasie

Náš web

Vlastenci.cz

anti communism

Komunisti ZAVRAŽDILI 90 MILIÓNOV ĽUDÍ!!!

Komunisti ZAVRAŽDILI 90 MILIÓNOV ĽUDÍ!!!

Dejiny slovenskej štátnosti III. – Československo/slovenská štátnosť v spoločnej republike

Nádeje. – Významnú úlohu popri domácich politikoch Andrejovi Hlinkovi a Milanovi Rastislavovi Štefánikovi zohrali pre slobodu slovenského národa americkí Slováci. A tiež prvá svetová vojna v rokoch 1914 – 1918.
Je zaujímavé, že najväčšie slovenské mestá vznikali za hranicami dnešnej Slovenskej republiky. Najprv to bola Békešská Čaba, neskôr Budapešť a v Spojených štátoch amerických mesto Cleveland v Ohiu a Pittsburgh v Pennsylvánii.  V USA vznikli stovky slovenských novín a spolkov. Ako strešná organizácia vznikla Slovenská liga v Amerike. Slovenské dejiny sú aj dejinami vysťahovalectva. Najprv na Dolnú zem  – Panónia, Sedmohradsko, Vojvodina, Bulharsko hlavne po vytlačení Turkov z Európy a po hladomore na začiatku 19. storočia. Tak sú dnes slovenské komunity v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku. Významné je aj vysťahovalectvo do USA z ekonomických ale aj politických dôvodov. Slováci sa zúčastnili v USA vojny za nezávislosť (major Ján Polerecký), občianskej vojny (plukovník Mihalóczi, generál Kozlaj, Slovenská Lincolnova strelecká stotina), prvej i druhej svetovej vojny ( seržant Stank, generál John Slezak). Slováci boli vždy lojálni občania štátov, v ktorých žili a žijú.
Slováci sa dohodli s Čechmi na založení nového štátu Česko – Slovensko v Clevelandskej dohode v roku 1915. Dohoda hovorila o federatívnom usporiadaní a o úplnej národnej autonómii národov slovenského a českého. Masaryk skoncipoval Pittsburgskú zmluvu podpísanú v roku 1918 a aj ju sám podpísal. Podpísali ju Slovenská liga v Amerike (Mamatey, Daxner), České národné združenie a Zväz českých katolíkov. Slováci v nej ustúpili k asymetrickému usporiadaniu s vlastnou autonómiou. Masaryk neskôr zmluvu označil za falzum a poprel svoj podpis. Slovenská liga v Amerike sa viackrát márne domáhala začlenenie Pittsburskej dohody do ústavy. Ottův obchodní slovník z 1924 uviedol : Slovensko bude naší koloniální zemí. Je mylným názorem domnívati se, jako by snad koloniální země nesměla s mateřskou hraničiti. Česi aby zakryli Slovenov (respektíve Slovákov) tak vymysleli ešte v 19. storočí falzifikátorský termín Slověn, slověnsky a ten sa doteraz používa aj na Slovensku vo forme Slovien, sloviensky.
Medzitým hvezdár Milan Rastislav Štefánik vstúpil do letectva francúzskej armády a postupne dosiahol hodnosť generála. Štefánik dokázal otvoriť dvere do najvyšších európskych kruhov Masarykovi a Benešovi. Vo Francúzsku, Taliansku, Srbsku a Rusku vznikli zahraničné légie nového štátu.
30. októbra 1918 bolo v Martine zasadnutie Slovenskej národnej rady. Kňaz Andrej Hlinka vyslovil pamätnú vetu – Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozísť – a zhromaždenie prijalo (Martinskú) Deklaráciu slovenského národa. Hodža sfalšoval obsah deklarácie a tak jej obsah nepoznáme. V každom prípade sa slovenský národ prihlásil k Česko – Slovensku a to bez vedomosti o tom čo sa v tom čase dialo v Prahe a inde v zahraničí. Účastníci zhromaždenia sa rozišli po Slovensku a všade vyhlásili odtrhnutie od Maďarov a vznik Česko-Slovenska.
V 1920 v zámku Veľký Trianon vo Versailles  bola podpísaná Trianonská mierová zmluva o zániku Rakúsko-Uhorska a  o vzniku Česko-Slovenska a Maďarska za medzinárodnej účasti. Maďarskú stranu zastupoval aj gróf Apponyi (Oponický) známy svojimi brutálnymi protislovenskými školskými zákonmi a postojmi, česko-slovenskú Osuský a Beneš. Maďarsko zmluvou uznalo nezávislosť Česko-Slovenska a stanovené hranice. Južná slovensko-maďarská hranica bola určená tak, aby na oboch stranách hranice zostala rovnako početná národnostná menšina. V Maďarsku tak zostalo 400.000 Slovákov a skoro rovnaký počet Maďarov na Slovensku. Keď to však zhodnotíme pomerom, tak Maďarov zostalo na Slovensku 6 percent z maďarského národa a Slovákov v Maďarsku 24 percent ( ! ) zo slovenského národa.

A realita.
Štefánik odišiel na Sibír, aby odovzdal légiám a ich veliteľovi generálovi Radolovi Gajdovi (neskorší predseda českej Národnej obce fašistickej) Masarykov rozkaz o ústupe z Ruska cez Vladivostok. Štefánik na Sibíri vyhlásil – Boľševizmus je nepriateľom ľudstva a musí sa proti nemu bojovať. Štefánika Masaryk s Benešom odsúvali, preto že sa ho báli a mali iné plány so slovenským národom. Zvlášť Benešovi sa Štefánik vyhrážal vyšetrovaním sprenevery milióna dolárov zo zbierky amerických Slovákov. A tak musel Štefánik zahynúť pri prílete z Talianska do Bratislavy v roku 1919.
Masarykom menované Národné zhromaždenie v Prahe zvolilo za prezidenta Masaryka a prijalo Ústavu bez primeraného zastúpenia Slovákov a bez ohľadu na Pittsburgskú zmluvu. Názov štátu sa rýchlo zmenil z Česko – Slovensko na Československo a bola prijatá fikcia československého národa čo sa stalo základom nešťastnej ideológie čechoslovakizmu. Jazyk československý je štátnym, oficiálnym jazykom republiky…“ – § 1 zákona č. 122/1920 Zb. Masaryk vyhlásil  – Slováci sú Česi napriek tomu, že svoje nárečie používajú ako spisovný jazyk.
Andrej Hlinka, dlhoročný bojovník za práva slovenského národa, sa pokúsil zúčastniť mierovej konferencie v Paríži v roku 1919. Beneš ho nechal zatknúť a tak Hlinka sedel aj za Uhorska v Segedíne aj za Československa v Mírove.
Po skončení vojny museli slovenskí dobrovoľníci a čs. legionári vyčistiť Slovensko od maďarsko-židovských  hôrd  boľševických gárd. V Nitre vyšiel pred mesto na koči privítať čs. armádu kňaz Dr. Jozef Tiso a vyzval ju aby už vstúpila do mesta lebo z mesta maďarská armáda ustúpila. Nebolo zriedkavé, že židovská garda vytiahla guľomet na kostolnú vežu a ostreľovala dedinu.
V Maďarsku sa pod vplyvom Októbrovej revolúcie v Rusku k moci dostali boľševici a vyhlásili Republiku rád na čele s Bélom Kúnom (Kohn). Tí zaútočili na Česko-Slovensko a na východnom Slovensku zriadili Slovenskú republiku rád. Na jej čele stál Čech Janoušek. Slovenská republika rád nadväzovala aj na ideu Slovjakov, ktorú vymýšľal maďarón Dvortsák. Červená republika zmizla s ústupom maďarskej armády po 3 týždňoch.
Českí vojaci sa správali na Slovensku ako lúpežníci v dobytej krajine. Český pokrokársky ateizmus  a udalosti pri zvalení Mariánskeho stĺpu v Prahe – to všetko nedodávalo dôveru Slovákom v nový štát.
Kňaz Murgaš, signatár Pittsburghskej dohody, maliar, významný vynálezca v USA v oblasti rádiotechniky dostal odpoveď na žiadosť o miesto – Nelze vyhovieti. Dušan Makovický, osobný lekár Leva Nikolajeviča Tolstého z podobných dôvodov spáchal samovraždu. Vojtech Tuka jediný slovenský profesor právnych a štátnych vied s 15-ročnou praxou nebol prijatý do služieb univerzity v Bratislave.
Beneš ako minister zahraničných vecí vymenil Český Tešín za hornú Oravu a horný Spiš. Tak Česi dostali tešínske uhlie a gorali boli proti svojej vôli presunutí aj s dedinami do Poľska. Gorali sa nikdy nehlásili k Poliakom napriek masívnemu presviedčaniu. Poliaci chceli na sklonku 1. Č-SR zabrať ešte viac slovenského územia a došlo aj k bojom na severe Slovenska.
Slovensko bolo najpriemyselnejšia časť Uhorska. Česi rozobrali strojné zariadenie 660 fabrík a rozpredali ich v zahraničí. Tak si zo Slovenska robili odbytište svojich výrobkov a agrárnu krajinu okrem iných ďalších diskriminačných opatrení. Slovenský priemysel sa z toho spamätal až koncom 30-tych rokov.
Komunisti a českí vojaci napádali politické zhromaždenia Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a tiež došlo k atentátom na Andreja Hlinku a tak si HSĽS zorganizovala najprv Rodobranu a neskôr Hlinkovu gardu (vznikla v Trnave) na ochranu. Veliteľmi HG boli postupne Karol Sidor, Alexander Mach, František Galan  a posledný Otomar Kubala.
V prvých voľbách v roku 1920 vyhrali na Slovensku ľavicové strany. Andrej Hlinka vtedy povedal, že zmení Slovensko červené na Slovensko biele. (Nedoučení novinári po zopakovaní tohto výroku Mariánom Kotlebom pred voľbami v roku 2006 ho obviňovali z rasizmu). Všetky ďalšie voľby vyhrávali autonomistické strany HSĽS a SNS, ktoré požadovali úpravu pomerov na základe Pittsburgskej dohody  – teda autonómiu pre Slovensko.
HSĽS sa síce dostala raz aj do vlády a Dr. Jozef Tiso za ministra zdravotníctva ale nič sa nezmenilo.
Prvým česko-slovenským disidentom sa stal slovenský básnik a patológ Andrej Žarnov. Jeho pronárodná básnická zbierka Stráž pri Morave (1925) bola skonfiškovaná štátom. Píše v nej – treba zavolať tak, aby to rozbúrilo i davy, aby im slovo pálilo sny… lebo nie vo hviezdach, ale v nás je chyba, že sme otrokmi. V 1943 bol členom medzinárodnej komisie v Katyňskom lese. Potvrdil, že poprava tisícov poľských dôstojníkov je dielom boľševikov a nie nacistov ako tvrdila kontrapropaganda. Komunisti ho za to prenasledovali a musel utiecť do zahraničia. Šaňo Mach prinútil komunistov aby sa do Katyne išli pozrieť. Gustáv Husák – Mohol som si vybrať: Alebo pôjdeš na Ukrajinu, aby si na vlastné oči videl, čo porobili boľševici, alebo pôjdeš – do Ilavy (väzenia).
V 1934 český jazykovedec Vážny vydal Pravidlá slovenského pravopisu, ktorými chcel počeštiť slovenský jazyk. Slovenská inteligencia odmietla tieto Pravidlá na pôde Matice slovenskej a trvala na takzvanom martinskom úzuse. Tento martinský úzus bol neskôr potvrdený v Pravidlách vydaných za prvej Slovenskej republiky v 1940.
V roku 1933 sa v Nitre konali Pribinove slávnosti z príležitosti 1100. výročia posvätenia prvého kresťanského kostola v celej strednej a východnej Európe. Č-S. vláda chcela zmeniť charakter osláv na svoju propagáciu. Účastníci osláv si vynútili vystúpenie A. Hlinku (predseda HSĽS) a Martina Rázusa (predseda SNS). Nasledovali rozsiahle perzekúcie z českej strany. Oslavy výrazne ukázali svojbytnosť, starobylosť a novú rozhodnosť slovenského národa..
Po smrti Masaryka v prezidentských voľbách v roku 1935 hlavne pod vplyvom Dr. Jozefa Tisa HSĽS hlasovala za národného socialistu Beneša a tak rozhodla o jeho zvolení. Márne nádeje, Beneš nemienil ustúpiť z iracionálnych čechoslovakistických postojov.
Andrej Hlinka revolučne vyhlásil – Keď sa Pittsburská dohoda neuplatní, potom –Zbohom Praha !.
Ale to už bol od roku 1933 v Nemecku pri moci Adolf Hitler a koleso dejín sa zrýchlilo.

Razin